50503-Koncert v plameni sviečok - park Rimavská Sobota, 3.5.2025

Popis

Keď ju miluješ, nie je čo riešiť! Notoricky známy reklamný slogan na kofolu sa dá parafrázovať na mnohé oblasti. U našich hudobníkov to ale určite platí na hudbu! Len „publikum spoza plota“ by na sebe mohlo trochu zapracovať. Ale na tom ešte popracujeme

Skvelé duo romantických skladieb v podaní Acoustic Impulse a folk-rocková gemerská kapela 7 Miles to Eternity žijú pre hudbu. Na koncerte pod holým nebom v Rimavskej Sobote sa časť parku Tompa Miháliho premenila na čarovnú scénu v plameni sviečok. Nežný hlas speváčky Csenge doplnený hrou na gitaru sa niesol večerným vánkom. Romantické, aj maďarské piesne, vystriedal pop rock v anglickom a slovenskom jazyku. Skupina 7 Miles to Eternity vniesla medzi divákov uvoľnenejšiu atmosféru. Obe hudobné spojenia podali fantastické výkony. Je treba povedať, že park v centru mesta na križovatke nie je úplne ideálne miesto pre tento druh koncertov. Atmosféra bola čiastočne narušená „pretekármi“ na autách, ktorí po meste „túrovali“ motory na maximum. Silné verejné osvetlenie tomu tiež nepomohlo. Dokonca v priebehu predstavenia nás dvakrát prišli kontrolovať policajti, ktorí o podujatí nevedeli. Je to pre nás nová skúsenosť, no učíme sa každý deň

Napriek nepriaznivým podmienkam reakcie divákov aj okoloidúcich boli veľmi pozitívne. Každý sa pristavil, pribrzdil, fotil, natáčal

. Z blízkych panelákov počas zvukovej skúšky prišli „na výzvedy“, čo sa deje a potom sa vrátili na koncert. Miestni smutne konštatovali, že mesto nijak koncert nepropagovalo a veľmi málo ľudí o ňom vedelo. Výmena viceprimátora v priebehu plánovania koncertu spôsobila trochu komplikácie aj v samotnej organizácii podujatia. Pre nás to je ponaučenie, že aj keď náš marketingový dosah je relatívne dobrý v okr. Rožňava a Revúca, v Rimavskej Sobote máme ešte svoje limity.

Na konci koncertu začalo trochu poprchávať, takže nebol čas na prídavnú skladbu pre vďačné publikum, ktoré nielen vytváralo fantastickú atmosféru počas koncertu, ale na záver sa zachovalo fantasticky. Namiesto standing ovation každý, od detí po seniorov, priložil ruku k dielu aby nezmokli sviečky, plážové lehátka, stoličky a aparatúra. Tá neskutočná jednotnosť, ktorá sa prejavuje v ťažších chvíľach je jednoznačným svedectvom toho, že ľudia sú zo svojej podstaty dobrí a nutnosť pomáhať jeden druhému máme jednoznačne zakódovanú v génoch. Táto pozitívna pospolitosť na záver koncertu čiastočne vyvážila váhy toho, že naša gemerská spoločnosť ešte nie je úplne pripravená na koncept dobrovoľného vstupného, alebo obecne na ocenenie ľudskej snahy skrášliť a spríjemniť život na Gemeri.

Podujatie bolo otvorené – dobrovoľné vstupné malo umožniť prístup každému, no zároveň vyjadriť podporu hudobníkom, ktorí si pripravili program. Bolo krásne vidieť, že mnohí prišli a ocenili túto myšlienku. No bolo aj neprehliadnuteľné, ako veľa ľudí sa rozhodlo koncert sledovať z diaľky – nie kvôli nedostatku miesta či hanblivosti, ale preto, aby sa vyhli príspevku. Dobrovoľné vstupné nie je povinnosť. Je to gesto. Spôsob, ako povedať: vážim si, že niekto robí niečo navyše.

Kultúra a aktívny život v našich mestách a dedinách nevznikajú vďaka fondom, aktivitám miest či náhodám – vznikajú vďaka ľuďom, ktorí sa rozhodnú konať. No aby mohli konať aj nabudúce, potrebujú vedieť, že na ich prácu niekto čaká. Že to má zmysel.

Vypadá to, že sme spoločnosť, kde ešte stále nie vždy vieme oceniť čas, energiu a odvahu ľudí, ktorí niečo vytvárajú. Či už ide o koncert, komunitné podujatie, výstavu alebo čokoľvek, čo nevzniká samo od seba – za tým všetkým je neviditeľná práca, plánovanie, skúšky, obety. Keď sa rozhodneme len "pozerať sa z diaľky", oberáme sa nielen o plný zážitok, ale aj o možnosť podporiť to, čo nás ako komunitu posúva dopredu. Včera pripadlo na každého hudobníka maximálne 15 eur, čo povedzme si pravdu, nestačí ani na náklady na benzín. Ale naši gemerskí hudobníci to aj tak nevzdávajú. Chcú pokračovať, chcú pre vás chodiť hrať a spievať. Lebo veria, že to oceníte. A pretože hudba im koluje v žilách. A keď ju milujú, nie je čo riešiť.

Veríme v lepšie zajtrajšky, veríme, že stále viac a viac si budeme všetci uvedomovať, že spoločenská zodpovednosť je základom správne fungujúcej spoločnosti. Že každý by mal prispieť tým, čím vie. Niekto hudbou, iný obrazom, ďalší športovým výkonom. A všetci by sme to mali dokázať oceniť prácu toho druhého. Veď práve kultúra je to, čo nás odlišuje od zbytku živočíšnej ríše.

Ďakujeme všetkým čo prišli, radovali sa, pomáhali tvoriť kultúrny Gemer. Ďakujeme za pomoc na záver

. Ďakujeme Daniel Pampurik, Peter Bajus, Monika Kerekešová a ďalší gemarťáci za obetovanie ďalšieho sobotného večera pre Gemerčanov. Ďakujeme mestu za poskytnutie priestorov, hudobníkom za fantastické predstavenia a hlavne za to, že to nevzdávajú tak ako my!